Ahojte, vítam vás pri ďalšom článku, z ktorého názvu už asi aj vyplýva o čom bude. Dnes sa chcem zamerať na chyby, ktoré som robila ja a robili mi život enormne ťažký a nepríjemný a jednoducho z tohto života som cítila, že nemám nič len samé trápenie a že nikdy nič nedosiahnem a najmä nie to po čom túžim. Pred istým časom som sa veľmi silno zamyslela nad sebou, kam toto všetko smeruje, kam idem ja, čo chcem ja, ako to dosiahnem, čo pre to mám spraviť aby som bola šťastná a spokojná. Nehovorím, že som nad tým nepremýšľala skôr ale som toho názoru, že do toho aby ste pochopili samých seba musíte dozrieť a nič nejde hneď a v sekunde, preto si teba dať čas. Veci, aby som si ich uvedomila do plnej hĺbky mi trvalo mesiace, niektoré až roky a to stále ešte nie som na konci ale mám svoje základy, ktoré mi zmenili život a hlavne ho zlepšili.

Položila som si základné otázky: 

Kto som ja?

Čo chcem v živote? Kam môj život smeruje?

Aké sú moje najvyššie hodnoty a priority?

Aký je môj cieľ? Kam sa chcem dostať? Čo chcem dosiahnuť?

Naozaj vám odporúčam si tieto otázky spísať a pokúsiť sa zamyslieť sa nad nimi hlbšie. Najlepšie je si ľahnúť, nájsť si čas pre seba (možno si dať aj masku na tvár) a len vypnúť hlavu. Možno to znie zvláštne ale ak toto spravíte 2-3 krát už vám to nepríde také čudné a budete to zvládať na jednotku. Ľahnite si, zatvorte oči a relaxujte. Nemôžete si cielene klásť tieto otázky vyššie, musia byť vo vašom podvedomí. Čím častejšie sa budete takto podvedome zamýšľať, tým lepšie. Nemôžete čakať výsledky v priebehu minúty, taktiež nehovorím, že máte veriť v niekoho/niečo, že vám poskytne odpovede, pretože najdôležitejšie je predovšetkým veriť v seba samého( ale, samozrejme je krásne ak v niečo/niekoho veríte). 

Taktiež nehovorím, že toto je nejaký zaručený spôsob, pretože ja nie som psychológ a na každého z nás platí niečo iné ale toto veľmi pomohlo mne.

Nevnímajte cieľ ako cieľ ale ako cestu.

Toto je asi najzásadnejší bod čo musíte nie pochopiť ale tak cítiť. To čo chcete nie je cieľ ale cesta. V postate ani cieľ neexistuje, pretože kedykoľvek sa k svojmu pomyselnému cieľu blížime automatiky začneme zvyšovať nároky. Napríklad "Chcem byť najlepší manager v našej firme." => keď sa človek priblíži k svojmu cieľu tak sa to v sekunde zmení na "Chcel by som byť najlepší manager na Slovensku a vlastniť 3 dobre prosperujúce firmy v Európe.". BUM, a sme tam. Chápete? Preto musíte to čo chcete chápať ako cestu a správnejšie je sa pýtať čo musíte na tej vašej ceste robiť (myslite ako proces) aby som sa neustále posúval? A tu sa opäť na chvíľku zastavím.

Základom toho aby sme sa posúvali na našej ceste je najrýchlejším spôsobom sebazdokonaľovanie, myslím to ako zlepšovanie svojho vzdelania v danom odbore, trénovanie praktickej časti a podobne. V prvom rade treba konať. Lebo je síce pekné napríklad, keď sa chcete zdokonalovať v líčení a naštudujete si niečo, cca viete aký tieň ide kam, nejaké tie farebné kombinácie a podobne ale je vám to úprimne na dve veci, keď v tom nemáte prax, pretože cvik robí majstra. Môžete napríklad navštevovať nejaké kurzy, školenia a podobne. Hlavne napredujte a nestojte na mieste a nehovorte ako to nejde a nedá sa to a aké je to ťažké, pretože žiadna hora nie je taká vysoká ako vy a vaše schopnosti. Hlavne nevytvárajte sami sebe prekážky, pretože čokoľvek, skutočne čokoľvek, dokonca aj to zlé vás posúva a formuje vás, vašu osobnosť. Pokiaľ ČOKOĽVEK spravíte ste v procese, hýbete sa, síce po milimetroch ale to je na tom to najkrajšie, lebo potom si tie väčšie úspechy viac vážite a máte z nich priam pôžitok. Nenechajte sa zastaviť. Myslím si, že k tomuto som povedala dosť.

Keby neexistovali peniaze alebo by ma nezaujímala ich hodnota, čo by som robila aj zadarmo?

Toto je asi najkrajšia úvaha. Keby neboli peniaze alebo teda ste ich mali veľa, boli zabezpečený a nezáležalo by vám na tom koľko alebo či vôbec zarobíte lebo by vám to nechýbalo čo by ste robili ako prácu? Čomu by ste sa venovali?

Moja odpoveď je very simple. 

Líčenie. 

Blogovanie. 

Cestovanie. 

(a milovanie partnera)

Základom spokojnosti je podľa mňa plnenie si snov. Majte na seba vysoké nároky. Nebojte sa povedať čo si myslíte a nebojte sa zmeny. Žite život naplno, žijeme ho iba jeden. Nemôžete sa stále uprene pozerať na to čo si myslí vaše okolie, čo chcú ostatný ale aj na to čo chcete vy.

Aj keď nie som dokonalým príkladom chodiaceho sebavedomia, beauty guru a v gramatike som hrozná, tak aj tak píšem blog. Viete prečo? Pretože ma to baví, napĺňa a robí šťastnou a bez ohľadu na okolnosti a názory ostatných som tu a píšem, pretože toto je moja cesta. Vážim si každého jedného čitateľa a robím to s veľkou láskou a vášňou.

Prijmite samých seba.

Takých aký ste aj s chybami a nedokonalosťami, jednoducho ste taký aký ste. Snažte sa spraviť so svojich zlých stránok pozitíva. Nesnažte sa silou mocou zo seba spraviť niekoho kým nie ste. 

Ja som sa napríklad zmierila stým, že mám možno pár kíl navyše, ktoré som sa celý život snažila zhodiť aby som vyzerala "dokonalo", potom sa mi nepáčili moje malé pery, riedke mihalnice. No teraz? Teraz mi je až smiešne, že mi vadili také hlúposti a chcela som sa stať niekým iným. Vy by ste sama sebe mali byť vzorom krásy,ste jedinečná a na svete nie je už nikto taký istý ako vy. 

Samozrejme, nehovorím, že nie je potrebný kúsok sebareflexie. Rešpektujte sa, nieže si teraz na truc dáte minisukňu, ktorá vám totálne zdeformuje postavu a poviete si: "Som aká som.". SNAŽTE SA SVOJU PRIRODZENÚ KRÁSU PODČIARKNUŤ. Cíťte sa pohodlne a príjemne a krásne aj zvnútra, aj zvonka. 

Inšpirujte sa ostatnými, nie záviďte im. Toto je asi najhoršie na nás ženách, že príliš riešime okolie, pozeráme ako kto vyzerá, ohovárame alebo závidíme. Nehovorím, že ani ja si teraz nepoviem, že niekomu závidím jeho výšku ale je to preto, lebo ma ten človek napríklad inšpiroval jeho vzhľadom, niečim čo má na sebe, čo si ja napríklad dať nemôžem lebo by mi to ubralo ďalších 20 centimetrov na výške a pridalo 20 kíl na váhe ale stále som rada, že som taká aká som. 

Nehľadajte na sebe iba negatíva ale povedzte si čo je na vás krásne, to vám zlepší pohľad na svet, pretože sa nemôžete donekonečna ubíjať tým kilečkom navyše. 

Žite naplno, nebojte sa, hľadajte cestu, k tomu čo chcete a plnte si sny.

Viem, znie to možno teraz nereálne a iba ako prázdne slová ale uvidíte, že to v skutočnosti tak nie je. 

Necíťte sa, že je vám život niečo dlžný alebo nečakajte, že vyhráte loto alebo sa stanete slávnym z minúty na minútu. Bojujte za seba, zdokonaľujte sa a hlavne nestojte na mieste a nečakajte, že sa niečo zlepší, pretože pre to aby sa niečo zmenilo musíte niečo reálne urobiť. Toto je to čo ma robilo nešťastnou. Čakala som, všetko som odkladala, "potom", "raz". 

Viete čo si hovorím teraz? "Jasne, idem do toho!" , "Čo môžem ešte spraviť/zdokonaliť?", jednoducho konám. Až po vyše 18 a pol roku života som zistila aké úžasné možnosti mám, čo všetko môžem dosiahnuť, čoho všetkého som schopná. Všetko zlé a nedokonalé ma posúva a presviedča v tom aká som silná.

Momentálne doslova snívam s otvorenými očami. Otvorte ich aj vy.

Vaša Sima